Zvonček. Otvorenie dverí. Zvuk topánok po starom linoleu. Zatvorenie
dverí.
Niekedy pomedzi to zaznel aj zvuk pokladne....
Práca v kvetinárstve nebola práve tá najvzrušujúcejšia činnosť na
svete. Obzvlášť pre štyridsiatničku, ktorej sa každý deň zdal
rovnaký a manželstvo predstavovalo už len nutné zlo...
Pohľad mi padol na kalendár... 14. február, v spoločnosti zadefinovaná
povinná oslava lásky medzi dvoma ľuďmi.
Martin, môj manžel, mi ráno zanechal len odkaz na chladničke, prídem o
tri dni. Takéto odkazy boli veľmi časté, ako podnikateľ so
starožitnosťami potreboval veľa cestovať... Aspoň takejto verzii bolo
pre mňa jednoduchšie veriť, než si priznať, že nám to už vôbec
nefunguje a náš sexuálny život je na bode mrazu. Niekedy nám to
fungovalo, ale čas zanechal na našom vzťahu šrámy a odcudzili sme sa.
Napriek tomu ma môj manžel stále priťahoval a mala som s ním rôzne
sexuálne predstavy, o ktorých som mu nikdy nepovedala. Nesplnené túžby
ukrývala len zásuvka v mojom nočnom stolíku, v ktorom bolo od análnych
kolíkov cez wartenbergovo koliesko naozaj všeličo...
Práca mi v tento deň zbehla neobvykle rýchlo, išla som zamknúť
kvetinárstvo. Za ceduľkou na dverách, kde bol napísaný otvárací čas,
som uvidela akúsi obálku. Zase nejaký žartík od pubertiakov z
vedľajšej ulice, povedala som si. Otvorila som ju. VERONIKA, POZÝVAM ŤA
NA VEČERU, PRI KTOREJ SA SNY STÁVAJÚ SKUTOČNOSŤOU. AK NÁJDEŠ V SEBE
ODVAHU, O 18:30 PRÍDE PO TEBA MôJ ŠOFÉR. TEŠÍM SA NA TEBA. BUĎ
POSLUŠNÁ. TVOJ PÁN.
Čo to má, k***a, znamenať?!? Fajn, nebudem vulgárna, v mladosti som mala
nejaké tie skúsenosti s bdsm, dostalo sa mi aj výchovy, takže viem, o čo
tomuto neznámemu mužovi ide. Je šialenosť tam ísť, ale hneď po
prečítaní toho odkazu sa mi rozochvelo celé telo, ako už dlho nie…
Idem tam, nemám čo stratiť. Prinajhoršom ma unesú, zabijú a predajú na
orgány, hahahah. Práve som sa v duchu zasmiala na mojom vlastnom trápnom
vtipe? Čo sa to so mnou sakra deje po pár slovách od neznámeho dominanta?
Panebože!
Sadla som si na obrubník chodníka a čakala som. Prišlo auto. Nasadla som
do auta, cesta prebehla bez slov, tvár šoféra som nevidela jasne a
netrápilo ma to. Myslela som len na to, čo ma môže čakať na tej
tajomnej večeri. Zastavili sme pred akýmsi starým domom, ktorý pôsobil
honosným dojmom. Šofér mi bez slov ukázal na dvere. Vystúpila som a šla
smerom k dverám. Zastavila som a zaváhala. Mám šancu ešte odísť…
Túžba zažiť niečo vzrušujúce bola silnejšia, tak som zaklopala na
dvere domu. Otvorila mi sympatická červenovláska, mohla mať tak okolo
tridsiatky. Bola oblečená v slúžkovských šatách, takých, ktoré
nosili slúžky v minulom storočí na službe u zámožných mešťanov. Tu
to bude ešte zaujímavé, haha, zamyslela som sa v duchu. Zaviedla ma do
miestnosti na prízemí, v ktorej sedela žena na koženom kresle. Bola
staršia ako tá, ktorá mi otvorila, a niesla sa okolo nej neskutočná
charizma. Pôsobila veľmi tajomne, jej dlhé čierne vlasy jej obkolesovali
jej plný dekolt, ktorý svojou vyzývavou blúzkou dávala do popredia.
Poď, ideme ťa pripraviť, povedala. Prosím? Opýtala som sa, ale len v
duchu, hlas som mala zaseknutý od strachu kdesi hlboko v krku. Chytila ma za
ruku a viedla po schodoch na poschodie. Otvorila dvere, predo mnou sa
objavila vaňa plná vody a peny. Vyzliekli ma a začali ma v tej vani
umývať. Ani som necekla. Ani keď mi rukami začali dráždiť bradavky a
ďalšie citlivé miesta na mojom tele. Nevydala som ani hlásku. Páčilo sa
mi to. Keď sa kúpanie ukončilo, očami som začala hľadať župan alebo
nejaké šaty. Všimli si to a začali sa smiať. Nie, moja milá, ty ideš
večerať nahá. Prosím? Tentoraz som to ale povedala nahlas. Náš Pán sa
na teba už nevie dočkať, skús si to užívať, dnešok veľmi dlho
pripravoval a záleží mu na tom, odpovedala tá mladšia. Ach, Vera, do
čoho si sa to namočila, prehrávalo sa mi v hlave..
Zišli sme dole, ja som teda bola nahá, oni dve oblečené, aj keď trošku
mokré z umývania môjho tela. Usadili ma za stôl, jedlo bolo už
pripravené. Vyzvali ma, aby som začala jesť. Vy dve jesť nebudete? A kde
je Pán? Nemala byť táto večera s ním? Teraz sa najedz, potom ho
uvidíš. Ani neviem prečo, poslúchla som a začala jesť. Kým som jedla,
veľa sme sa rozprávali…o BDSM…. o sexuálnych predstavách… Prečo
som sa o tom rozprávala s neznámymi ženami? Netuším, ale cítila som sa
po tak dlhej dobe tmy a ticha zrazu živá a tak slobodná… Keď som
dojedla, zaviedli ma do ďalšej miestnosti na prízemí. Ešte predo dvermi
mi zaviazala tá staršia žena oči šatkou. Viedla ma so zaviazanými
očami po miestnosti, keď ma odrazu otočila a na chrbte som zacítila
drevo. Vôňa mahagónového dreva vo mne rozpútavala ešte väčšiu
vášeň. Pripútala mi ruky a nohy o to drevo v tvare kríža. Ostala som so
zakrytými očami v nahote pred neznámymi ženami… čím viac to bolo
bizarné a hlúpe, tým viac som sa cítila vo svojom živle a vzrušená.
Doslova som už tiekla, cítila som to na pravom stehne.. Počula som, ako
bez slova odišli a zavreli dvere. Ja som sa ich tiež nič nepýtala,
nevedela som sa dočkať na Pána, ktorému som ani neviem prečo, túžila
patriť. Akoby sme sa poznali večnosť.
Otvorili sa dvere. Strnulo som čakala, čo bude nasledovať. Prásk! Z
ničoho nič o moje telo niečo švihlo. Predpokladám, že to bol bič, ten
pocit si pamätám ešte z mladosti. Bič prestriedal vosk, štipce a rôzne
stimulačné hračky, ktoré moje telo privádzali do šialenstva. Užívala
som si to naplno, keď odrazu do mňa vnikol. Bolesť, ktorú mi spôsoboval,
sa tak sladko miešala s rozkošou, ktorú som cítila v každom kúsku
môjho tela…Tak úžasná agónia rozkoše…Ach. Niečo takéto som ešte
nezažila, a ak áno, spomienky na to sú už príliš vyblednuté. Moje
vzrušenie aj vzrušenie môjho Pána sa tak stupňovalo, až sme obaja
spoločne vyvrcholili. Kým som lapala po dychu a doznievali vo mne všetky
emócie, on ma veľmi jemne odviazoval od kríža a bozkával na telo.
Kľakla som si na zem a cítila som , že si Pán kľakol oproti mne. Dal mi
dole šatku. Srdce mi šlo vyskočiť z hrude.. Ahoj Verunka, som rád, že
si konečne sama sebou, milujem ťa. Áno, predo mnou bola Martinova tvár.
Uff, tak na tento Valentín určite nezabudnem...
Mademoiselle