Kvalitných filmov, ktoré čerpajú zo sveta BDSM je ako šafránu, keď sa už nejaký objaví, tak ide o film nižšieho rozpočtu, prípadne o snímok ktorý kĺže po povrchu a nesie sa na vlne kontroverzie. Jedným z novších kvalitnejších filmov bol film My Mistress z roku 2014, prípadne seriál Bonding ( 2019). Spomenúť si môžeme samozrejme aj na Päťdesiat odtieňov sivej. Zo všetkých filmov spopularizoval svet BDSM najviac medzi tzv. „vanilkovou“ populáciou, prípadne pomohol odhaliť tento svet skutočným milovníkom netradičných praktík.
Kinematografia z Južnej Kórey ide na to z opačného konca. Film sa síce prezentuje zdanlivo odľahčene, navyše sa prezentuje ako romantická komédia, ale na hlbší pohľad na BDSM spravil veľký kus práce a v tejto recenzií skúsim svoje tvrdenie aj zdôvodniť. Láska a putá je film, ktorý našincov zaujme na prvý pohľad úplne inou kultúrou, v prípade, že pozeráte film v originálnom znení a českými titulkami, tak si musíte navyknúť na inú reč a jej tempo. Zvyknete si. Taktiež sa mi na filme páčilo sledovať ich zvyky, prípadne estetiku mesta, či zariadenia domácností a pracoviska. Po adaptovaní sa na kultúrne prostredie, film pomalým tempom rozbieha tému, ktorá nás môže zaujímať azda najviac – BDSM.
Zápletka začína úplne nevinne, kedy mladému Jung Ji-Hoovi príde balíček na pracovisko a otvorí ho kolegyňa s podobným menom Jung Ji-Woo. V balíčku sa nachádza obojok pre „psa“ a lístoček na bdsm obchod, hoci sa mladý kolega snaží trápnej situácií zabrániť akokoľvek, tak sa mu to nepodarí a nič netušiaca kolegyňa si jeho tajomstvo všimne. V tomto momente začína rásť jej zvedavosť a začne si neskôr uvedomovať, že je v živote prirodzene dominantná. Naopak Ji-hoo začína byť nervózny, neistý napriek tomu, že pracuje na vyššej pozícií a podriadený mu naslúchajú.
Film sa nesnaží prinášať kontroverzie, naopak pracuje so slovníkom – čo ktorá definícia v BDSM znamená, postupne ako hrdinovia zažívajú spoločné BDSM zážitky, tak sa aj divák dozvie, čo ktoré písmenko znamená a zároveň aj to, že nejde o úchylov, ale o ľudí, ktorých vzrušuje niečo iné, než misionár. Obaja prežívajú stres z toho, či nie sú čudní, či je normálne to čo sa im páči a čo zažívajú. Submisívny Ji-Hoo má zlé skúsenosti z predchádzajúceho vzťahu. Bojí sa naviazať nový vzťah, novú známosť začína chápať v roli sub a jeho pani. Naopak Ji-Woo skôr očakáva, že by sa z toho mohol vyvinúť plnohodnotný vzťah. Na tejto vlne sa vezie cela osa scenáru a je to veľmi pekne spracované.
Ide vďaka žánru o odľahčenú formu vážnej témy, na rozdiel od filmu SM-Rechter, ktorý osobne považujem za jeden z najlepších BDSM filmov vôbec. Tento svet je totiž príliš ľahko brať ako kasičku na peniaze pre hladné krky filmárov – dôkazom sú filmy ako na začiatku spomenuté Päťdesiat odtieňov sivej a jeho pokračovania, či ešte horšie filmy ako The Pet ( 2007), v ktorom nešlo v skutočnosti o akékoľvek BDSM, ale o obchod s bielym mäsom. Čo vo výsledku ubližuje a popularizuje BDSM nesprávnym smerom. Láska a putá sa dokonca nebojí ukázať aj tzv. falošných BDSM ľudí, ktorí sú v skutočnosti, len sexuálni násilníci a vôbec nedodržujú konsenzuálne pravidlá, či rešpekt jednej, či druhej strany. Tento vrchol celého filmu považujem za najväčšiu hodnotu a právom patrí medzi najlepšie BDSM filmy.
Film má aj slabšie pasáže, ktoré ale vychádzajú z komediálneho žánru, napr. scéna z hotelovej izby, kde skúšali hru na psíka a paničku. Takých scén, ale je pomenej a aj samotný záver napriek, očakávanému sklamaniu, stál za to. Vyrovnanie sa s chúťkami, spracovanie toho, že sú ich súčasťou, ale zároveň aj chuť, či nechuť riešiť ich v partnerskom vzťahu.
BDSM je totiž plný tak ako krás aj bolestí a to nehovorím o tej žiadanej, ktorá nám prináša pôžitok, ale o tej psychickej – strach z akceptovania toho kým sme, čo na to povie partner a podobne. Hoci po scenáristickej stránke a režisérskej má aj tento film viac slabín – to hlavné zvládol na jedničku a preto si to musíme vážiť.
Autor: Jakub